Život Prešova
online
online
Pred 270 rokmi sa narodil prvý učiteľ nevidiacich
13.11.2015 Celý región
Paríž 13. novembra (TASR) - O spoločenskú a kultúrnu budúcnosť nevidiacich a slabozrakých sa ako jeden z prvých začal zaujímať Francúz Valentin Haüy. V Paríži založil prvú školu pre nevidiacich, vypracoval prostriedky, aby zrakovo postihnutí mohli čítať aj v časoch, v ktorých žil. Od roku 1946 sa 13. november, deň narodenia Valentina Haüya, pripomína ako Medzinárodný deň nevidiacich.
Valentin Haüy sa narodil pred 270 rokmi 13. novembra 1745 v rodine tkáča v Saint-Just-en-Chaussée v Picardii. Absolvoval klasické štúdium, počas ktorého sa naučil latinsky, grécky, hebrejsky a asi desať ďalších živých jazykov. Pomerne rýchlo si začal na život zarábať prekladaním oficiálnych - notárskych, obchodných - dokumentov, ale aj súkromných listín. V roku 1786 nadobudol titul Tlmočník admirality parížskej radnice.
Spočiatku sa venoval hluchonemým ľuďom. O osud nevidiacich sa začal zaujímať po tom, ako zažil emocionálny šok. V roku 1771 sa zúčastnil na predstavení, ktoré na súčasnom Námestí Svornosti v Paríži pripravila skupina nevidiacich zo Saint Ovide. Haüya sa dotklo, keď videl, s akým posmechom "vítali" postihnutých miestni diváci. Hneď sa rozhodol, že založí školu pre nevidiacich, aby sa naučili čítať a písať.
V máji 1784 pri parížskom kostole Saint-Germain-des-Prés dal Haüy mincu mladému žobrákovi Francoisovi Lesueurovi. Mladík dobrodincovi povedal, že sa musel pomýliť, lebo mu dal veľký peniaz. Haüya ohromilo poznanie, že nevidiaci má taký jemný hmat. Ak vie hmatom rozoznať predmety, prečo by nemohol rovnako prstami odlišovať jednotlivé písmená abecedy podľa ich tvaru, pomyslel si. S myšlienkou sa začal zaoberať a Lesueur sa stal jeho prvým žiakom. Vzdelaný muž svoju veľkú ideu, naučiť nevidiacich čítať, začal v praxi realizovať. Vytvoril veľké písmená a aplikoval ich na osobitný papier. S týmito pomôckami sa Lesueur naučil čítať, bol schopný skladať vety, zvládol pravopis a základné matematické úkony - sčítanie, odčítanie, násobenie a delenie. Robil rýchly pokrok, čo Haüy už v septembri 1784 oznámil v Parížskom denníku.
V roku 1786 vznikol Ústav nevidiacich detí. Jeho cieľom bolo poskytnúť žiakom vzdelanie a zároveň naučiť ich manuálne pracovať. Do tejto inštitúcie, ktorá sa neskôr nazývala Kráľovský ústav mladých nevidiacich, sa v roku 1819 dostal ako 10-ročný Louis Braille, aby sa naučil čítať a písať podľa predlôh zhotovených Haüyom.
Dekrétom z 28. júla 1791 Ústavodarného zhromaždenia nadobudla vzdelávacia inštitúcia pre mladých nevidiacich národnú podobu a získala celestínsky kláštor pre deti narodené slepé a hlucho-nemé. V škole pre 30 detí pracovalo 18 ľudí. Valentin Haüy bol vymenovaný za prvého učiteľa, ním riadená škola poskytovala všeobecné, hudobné a odborné remeselné vzdelanie.
Ďalším dekrétom z 28. júla 1795 škola nadobudla novú organizáciu a spolu s ňou aj prioritu na odborné vzdelávanie. Zariadenie sa presťahovalo do Domu dcér svätej Kataríny v Paríži a stalo sa Národným inštitútom nevidomých pracujúcich. Hoci sa každý žiak mal naučiť a stať sa remeselníkom, Haüy trval na tom, aby sa nezabúdalo ani na všeobecné vzdelanie, ani na hudbu.
O aktivitách Haüya sa dozvedeli aj v zahraničí. Ruský cár Alexander I. ho v septembri 1806 pozval do Petrohradu, aby v meste na Neve založil školu. Po návrate do Paríža v roku 1817 však upadol do zabudnutia a zažil nejedno sklamanie.
Len niekoľko mesiacov pred smrťou dostal povolenie, aby mohol vstúpiť do inštitúcie, ktorú založil. Haüy skonal 19. marca 1822 v Paríži. Pochovaný je na cintoríne Pere Lachaise.
Podľa Valentina Haüya nesie názvom Asociácia založená v roku 1889 v meste na Seine, ktorej členovia v roku 2012 založili Nadáciu Valentina Haüya.
Na Slovensku obhajuje záujmy zrakovo postihnutých najmä občianske združenie Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska.
Valentin Haüy sa narodil pred 270 rokmi 13. novembra 1745 v rodine tkáča v Saint-Just-en-Chaussée v Picardii. Absolvoval klasické štúdium, počas ktorého sa naučil latinsky, grécky, hebrejsky a asi desať ďalších živých jazykov. Pomerne rýchlo si začal na život zarábať prekladaním oficiálnych - notárskych, obchodných - dokumentov, ale aj súkromných listín. V roku 1786 nadobudol titul Tlmočník admirality parížskej radnice.
Spočiatku sa venoval hluchonemým ľuďom. O osud nevidiacich sa začal zaujímať po tom, ako zažil emocionálny šok. V roku 1771 sa zúčastnil na predstavení, ktoré na súčasnom Námestí Svornosti v Paríži pripravila skupina nevidiacich zo Saint Ovide. Haüya sa dotklo, keď videl, s akým posmechom "vítali" postihnutých miestni diváci. Hneď sa rozhodol, že založí školu pre nevidiacich, aby sa naučili čítať a písať.
V máji 1784 pri parížskom kostole Saint-Germain-des-Prés dal Haüy mincu mladému žobrákovi Francoisovi Lesueurovi. Mladík dobrodincovi povedal, že sa musel pomýliť, lebo mu dal veľký peniaz. Haüya ohromilo poznanie, že nevidiaci má taký jemný hmat. Ak vie hmatom rozoznať predmety, prečo by nemohol rovnako prstami odlišovať jednotlivé písmená abecedy podľa ich tvaru, pomyslel si. S myšlienkou sa začal zaoberať a Lesueur sa stal jeho prvým žiakom. Vzdelaný muž svoju veľkú ideu, naučiť nevidiacich čítať, začal v praxi realizovať. Vytvoril veľké písmená a aplikoval ich na osobitný papier. S týmito pomôckami sa Lesueur naučil čítať, bol schopný skladať vety, zvládol pravopis a základné matematické úkony - sčítanie, odčítanie, násobenie a delenie. Robil rýchly pokrok, čo Haüy už v septembri 1784 oznámil v Parížskom denníku.
V roku 1786 vznikol Ústav nevidiacich detí. Jeho cieľom bolo poskytnúť žiakom vzdelanie a zároveň naučiť ich manuálne pracovať. Do tejto inštitúcie, ktorá sa neskôr nazývala Kráľovský ústav mladých nevidiacich, sa v roku 1819 dostal ako 10-ročný Louis Braille, aby sa naučil čítať a písať podľa predlôh zhotovených Haüyom.
Dekrétom z 28. júla 1791 Ústavodarného zhromaždenia nadobudla vzdelávacia inštitúcia pre mladých nevidiacich národnú podobu a získala celestínsky kláštor pre deti narodené slepé a hlucho-nemé. V škole pre 30 detí pracovalo 18 ľudí. Valentin Haüy bol vymenovaný za prvého učiteľa, ním riadená škola poskytovala všeobecné, hudobné a odborné remeselné vzdelanie.
Ďalším dekrétom z 28. júla 1795 škola nadobudla novú organizáciu a spolu s ňou aj prioritu na odborné vzdelávanie. Zariadenie sa presťahovalo do Domu dcér svätej Kataríny v Paríži a stalo sa Národným inštitútom nevidomých pracujúcich. Hoci sa každý žiak mal naučiť a stať sa remeselníkom, Haüy trval na tom, aby sa nezabúdalo ani na všeobecné vzdelanie, ani na hudbu.
O aktivitách Haüya sa dozvedeli aj v zahraničí. Ruský cár Alexander I. ho v septembri 1806 pozval do Petrohradu, aby v meste na Neve založil školu. Po návrate do Paríža v roku 1817 však upadol do zabudnutia a zažil nejedno sklamanie.
Len niekoľko mesiacov pred smrťou dostal povolenie, aby mohol vstúpiť do inštitúcie, ktorú založil. Haüy skonal 19. marca 1822 v Paríži. Pochovaný je na cintoríne Pere Lachaise.
Podľa Valentina Haüya nesie názvom Asociácia založená v roku 1889 v meste na Seine, ktorej členovia v roku 2012 založili Nadáciu Valentina Haüya.
Na Slovensku obhajuje záujmy zrakovo postihnutých najmä občianske združenie Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska.
0
www.ZIVOTPO.sk
